Prednáška zakladateľa CK BUBO na FMUK!
2011
Príď si vypočuť príbeh zakladateľa CK BUBO, ktorý na FMUK prináša PRC. Tešíme sa na Teba 11.10. (utorok) o 17:00 v miestnosti č. 22.
O čom bude reč?
Študentská cestovka BUBO oslavuje 20. narodeniny. Začali z absolútnej nuly a jediným kapitálom bola túžba spoznávať svet . Aký je rozdiel medzi tzv. americkým snom a slovenskou realitou? Prečo ide BUBO iným smerom než všetky ostatné cestovné kancelárie? A prečo je práve BUBO najúspešnejšou cestovnou kanceláriou Slovenska? V čom je ten rozdiel? Čo za tie roky v BUBO dokázali? Ale hlavne ako sa sem dostali? Aké poučenie si z toho môžete Vy študenti zobrať? Od prvých európskych ciest až po objavné expedície. Od čiernobieleho katalógu študentskej cestovky k najprestížnejšej cestovnej kancelárii Slovenska. Celý svet na dlani za hodinu a pol.. A ešte niečo navyše: MUDr. Ľuboš Fellner je tento podvečer iba Váš..
Prečítajte si tiež niekoľko zaujímavých myšlienok Ľuboša Fellnera:
Rodinkárstvo a protekcie, ktoré u nás na Slovensku vehementne fungujú, vedú do pekla k absolútnej strate konkurencieschopnosti. Z dlhodobejšieho hľadiska sa presadia iba tí, ktorí tvrdo pracujú a idú za svojím snom. Preto pracujte a snívajte a nenechajte sa odradiť. Sem-tam človek malé bitky prehrá ale tie rozhodujúce vyhráte! Budete potom na seba hrdí a ten pocit Vašej čistoty Vám nikto nevezme. Tí protekční Vás budú vyhľadávať aby sa vo Vašej prítomnosti aspoň trošku očistili. Budú Vás potrebovať lebo sami nebudú vedieť svoje firmy viesť. Budú potrebovať šikovných ľudí, ktorí vedia „ako sa to robí”. Musíte iba vydržať, lebo prvých 10-15 rokov budú tí protekční nafúkaní a budú Vás ohurovať ako sa oni vyznajú. Vy však len choďte za svojím snom. Peniaze nie sú až tak dôležité – musíte iba prežiť – a o tých 15-20 rokov prídu, práve vtedy keď to budete Vy a Vaša mladá rodinka potrebovať. Nadšení človek robí veci, ktoré iní potrebujú a tí iní za ne – keď budete dobrí (a na to potrebujete tých 15-20 rokov) budú ochotní aj zaplatiť.
Tých 20 rokov sa zdá veľa, no mne to prebehlo ako voda, a cítim že mám pred sebou ešte zopár tých dvadsaťročí. Teraz žijeme dlho a 20 rokov môže človek „obetovať” na dobrú vec.
